Ahojte!
Premýšlam. Často a veľa. Páči sa mi sila pozitívneho myslenia, aj keď následujem skôr to negatívne. Ja viem, to nie je veľmi inšpiratívny začiatok. Ale uvádzam "veci" na správnu mieru. Bojím sa byť šťastná a vysmiata. Akoby po tom nadšení mala nasledovať nejaká neradosť. Hovorím tomu blok v hlave. Veď ako inak TO nazvať? Nechcem sa urážať, no normálne to nie je. Učím sa byť pozitívna každý deň. Pomáhajú mi k tomu knihy, videá, citáty, články a samozrejme môj diár. :) Chcela by som začať sériu článkov s pozitívnymi múdrosťami. Avšak, dnes trošku na inú nôtu....
Napíšem Vám, prečo rada cestuje vlakom. Síce naše ŽSR a ich služby sú na zaplakanie. Mám rada, keď idem sama v kupéčku. (Čo sa stáva prevažne v ranné hodiny.) Je to paráda, myšlienky nerušene plynú, vety v knihách dávajú vačší zmysel a sledovanie okolitého sveta v čarovnej tichosti sú dokonalými činnosťami na takéto rána. Východ slnka vás príjemne pohľadí. A čo mám najradšej, mám čas na vlastnú sebarealizáciu. Môžem študovať diár, rozmýšlať čo by som chcela zmeniť, čítať, či učiť sa. A to je presne to čo ma na tom baví. Nakoľko v uponáhlanej dobe si neviem nájsť až tak veľa času pre seba. Toto je presne vyhradená doba na svoje myšlienky, ktorú vlastne, ani nemám ako inak stráviť. Je fajn poklábosiť s kamoškou, ale ja preferujem samotu vo vlaku. :)
A čo vy ako vy cestujete najradšej do práce či školy?