Schválne som nevybrala ani bodku ani otáznik. Sama neviem, len niečo tuším.
Momentálne prežívam zvláštne dni. Dni plné nádeje, (ne) odhodlania a všakovakých myšlienok. Dnes sa zamýšľam nad tým, ako mi stále niečo (niekto) pomáha zvládať okolnosti ktoré sa dejú. Nehovorím o nadpozemských bytostiach, aj keď pravdepodobne aj tam niekto je :).
Myslím tým situácie z korých nie je cesta von. Kolotoč zúfalstva, nervov či smútku. Myšlienky, že sa nedokážem z toho dostať preč bez ujmy a celá, a to ani v prípade, že sa postavím na hlavu....
A potom sa TO stane....
Nie je to prvýkrát, kedy sa nenazdajky objaví NIEČO, čo mi pomôže. Riešenie, príde z ničoho nič. Pripisujem tento jav sile myšlienok, kedy zúfalo túžim po ceste "von" . Snažím sa ju cítiť v sebe, predstavovať si ju, akú podobu by mohla mať.... a tramtadadáááá, je tu!
Pomoc, nová cesta, iný smer myslenia, nový spôsob, obrátená myšlienka či človek ...
Vtedy sa cítim ako znovuzrodená, s pocitmi šťastia, nádeje a predovšetkým vďačnosti. Ďakujem za pomocníčkov, škriatkov, ľudí, zvieratá či veci...
Odkaz pre vás. Nevzdávajte sa! Verte, že vždy je tu nejaké riešenie alebo iná cesta ktorá vedie k vašej spokojnosti. Verte v to!!!
Vizualizujte si tú predstavu! A čoskoro ju budete "držať v rukách".
Ono TO príde, veď predsa nádej umiera posledná :) . Nezabúdajte že táto nádej ide ruka v ruke s vďačnosťou.
"Tvoje telo zvládne všetko, je to tvoja myseľ, ktorú musíš presvedčiť."
To nie sú žvásty.
To je život.
Prajem Vám krásny víkend. A ďakujem za milé komentáre a návštevnosť blogu. Dnes to bolo netradičné, no potrebovala som to .
Nevzdávajte sa!
Nikdy!
D.